🇸🇰 NEZABUDNUTÍ HRDINOVIA – 4 pribeh-PARTIZÁNSKY ODBOJ VILIAM ŽINGOR – MUŽ, KTORÝ SA NEZRIEKOL SVOJICH PRESVEDČENÍ Odchod do hôr a začiatok odboja Viliam Žingor sa narodil 30. júla 1912 v obci Bystrička pri Martine. Pôvodným povolaním bol úradník. Neskôr pracoval aj ako kníhkupec v Bratislave. V júli 1943 odmietol nastúpiť vojenskú službu na východnom fronte, kam ho mala vyslať slovenská armáda. Rozhodol sa odísť do turčianskych hôr. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. V horách začal organizovať ľudí, ktorí odmietali spolupracovať s vojnovým režimom a chceli sa zapojiť do odboja. Na jar 1944 založil partizánsku skupinu. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi, zbehmi a utečencami z nemeckých zajateckých táborov budoval základ budúcej partizánskej jednotky. V auguste 1944 vytvoril lesný výcvikový tábor, kde zhromažďovali zbrane, potraviny a pripravovali nových bojovníkov. Veliteľ partizánskej brigády Dňa 25. augusta 1944 sa jeho skupina v Sklabini spojila so skupinou Petra Velička. Žingor sa stal veliteľom II. slovenskej partizánskej brigády generála Milana Rastislava Štefánika. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa jeho jednotka zapojila do bojov o Rajeckú kotlinu. Keď nemecké jednotky zosilnili tlak a povstalecké územie sa postupne zmenšovalo, brigáda pokračovala v partizánskom spôsobe boja. Od októbra 1944 sa sústreďovala na obranu svojich táborov a diverzné akcie proti nemeckým jednotkám. Žingor tak patril medzi významných organizátorov partizánskeho odboja na Slovensku. Po vojne prišla ďalšia skúška Po skončení vojny bol vyznamenaný Radom Slovenského národného povstania I. triedy. Stal sa poslancom Slovenskej národnej rady a významným predstaviteľom Zväzu slovenských partizánov. V roku 1945 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ale postupne sa s jej politikou rozišiel. V júli 1947 zo strany vystúpil a otvorene kritizoval politické zasahovanie do organizácie partizánov. Po februári 1948 sa dostal do konfliktu s novým režimom. V novembri 1949 ho počas bezpečnostnej akcie s názvom Turiec zatkli. Spolu s ním zadržali desiatky ďalších ľudí. Tragický koniec slovenského partizánskeho veliteľa V dňoch 18. až 21. októbra 1950 sa v Bratislave konal súdny proces proti Viliamovi Žingorovi a ďalším obžalovaným. Proces patril medzi najväčšie vykonštruované politické procesy v povojnovom Československu. Žingor bol odsúdený na trest smrti. Napriek tvrdému vyšetrovaniu odmietol vyzradiť mená ľudí, ktorí mu pomáhali. 18. decembra 1950 bol vo veku iba 38 rokov popravený obesením. Spolu s ním boli popravení aj jeho bývalí spolubojovníci a členovia štábu brigády Samuel Bibza a Ladislav Nosák. V roku 1968 bol Viliam Žingor právne rehabilitovaný. Úplnej politickej a občianskej rehabilitácie sa dočkal až po novembri 1989. ODKAZ, KTORÝ NESMIE ZANIKNÚŤ Viliam Žingor prežil vojnu v horách, organizoval partizánov a bojoval proti nacistickej okupácii. Muž, ktorý sa počas vojny postavil na stranu odboja, sa po niekoľkých rokoch stal obeťou politického procesu. Jeho život nám pripomína, že dejiny hrdinov sa nie vždy končia víťazstvom a uznaním. Niekedy sa ich odvaha stane nepohodlnou aj po skončení vojny. Nezabúdajme na ľudí, ktorí riskovali vlastné životy v boji za slobodu. Nezabúdajme ani na tých, ktorým bolo po vojne neprávom odopreté uznanie a spravodlivosť. Česť pamiatke Viliama Žingora a všetkých jeho spolubojovníkov. Históriu treba uchovávať pravdivo, aj keď nie je jednoduchá. ♥️🤝 BRAT za BRATA – MY NEZABÚDAME 🇸🇰 NEZABUDNUTÍ HRDINOVIA – 4 pribeh-PARTIZÁNSKY ODBOJ VILIAM ŽINGOR – MUŽ, KTORÝ SA NEZRIEKOL SVOJICH PRESVEDČENÍ Odchod do hôr a začiatok odboja Viliam Žingor sa narodil 30. júla 1912 v obci Bystrička pri Martine. Pôvodným povolaním bol úradník. Neskôr pracoval aj ako kníhkupec v Bratislave. V júli 1943 odmietol nastúpiť vojenskú službu na východnom fronte, kam ho mala vyslať slovenská armáda. Rozhodol sa odísť do turčianskych hôr. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. V horách začal organizovať ľudí, ktorí odmietali spolupracovať s vojnovým režimom a chceli sa zapojiť do odboja. Na jar 1944 založil partizánsku skupinu. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi, zbehmi a utečencami z nemeckých zajateckých táborov budoval základ budúcej partizánskej jednotky. V auguste 1944 vytvoril lesný výcvikový tábor, kde zhromažďovali zbrane, potraviny a pripravovali nových bojovníkov. Veliteľ partizánskej brigády Dňa 25. augusta 1944 sa jeho skupina v Sklabini spojila so skupinou Petra Velička. Žingor sa stal veliteľom II. slovenskej partizánskej brigády generála Milana Rastislava Štefánika. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa jeho jednotka zapojila do bojov o Rajeckú kotlinu. Keď nemecké jednotky zosilnili tlak a povstalecké územie sa postupne zmenšovalo, brigáda pokračovala v partizánskom spôsobe boja. Od októbra 1944 sa sústreďovala na obranu svojich táborov a diverzné akcie proti nemeckým jednotkám. Žingor tak patril medzi významných organizátorov partizánskeho odboja na Slovensku. Po vojne prišla ďalšia skúška Po skončení vojny bol vyznamenaný Radom Slovenského národného povstania I. triedy. Stal sa poslancom Slovenskej národnej rady a významným predstaviteľom Zväzu slovenských partizánov. V roku 1945 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ale postupne sa s jej politikou rozišiel. V júli 1947 zo strany vystúpil a otvorene kritizoval politické zasahovanie do organizácie partizánov. Po februári 1948 sa dostal do konfliktu s novým režimom. V novembri 1949 ho počas bezpečnostnej akcie s názvom Turiec zatkli. Spolu s ním zadržali desiatky ďalších ľudí. Tragický koniec slovenského partizánskeho veliteľa V dňoch 18. až 21. októbra 1950 sa v Bratislave konal súdny proces proti Viliamovi Žingorovi a ďalším obžalovaným. Proces patril medzi najväčšie vykonštruované politické procesy v povojnovom Československu. Žingor bol odsúdený na trest smrti. Napriek tvrdému vyšetrovaniu odmietol vyzradiť mená ľudí, ktorí mu pomáhali. 18. decembra 1950 bol vo veku iba 38 rokov popravený obesením. Spolu s ním boli popravení aj jeho bývalí spolubojovníci a členovia štábu brigády Samuel Bibza a Ladislav Nosák. V roku 1968 bol Viliam Žingor právne rehabilitovaný. Úplnej politickej a občianskej rehabilitácie sa dočkal až po novembri 1989. ODKAZ, KTORÝ NESMIE ZANIKNÚŤ Viliam Žingor prežil vojnu v horách, organizoval partizánov a bojoval proti nacistickej okupácii. Muž, ktorý sa počas vojny postavil na stranu odboja, sa po niekoľkých rokoch stal obeťou politického procesu. Jeho život nám pripomína, že dejiny hrdinov sa nie vždy končia víťazstvom a uznaním. Niekedy sa ich odvaha stane nepohodlnou aj po skončení vojny. Nezabúdajme na ľudí, ktorí riskovali vlastné životy v boji za slobodu. Nezabúdajme ani na tých, ktorým bolo po vojne neprávom odopreté uznanie a spravodlivosť. Česť pamiatke Viliama Žingora a všetkých jeho spolubojovníkov. Históriu treba uchovávať pravdivo, aj keď nie je jednoduchá. ♥️🤝 BRAT za BRATA – MY NEZABÚDAME
- 28
- 8