V januári a februári 2026 sa predstavitelia Ukrajiny, Ruska a USA už stretli v Abú Zabí. Potom v Ženeve. Odvtedy sa tieto tri strany spolu nestretli. Samotný Trump je mimoriadne optimisticky naladený a dúfa, že v blízkej budúcnosti uzavrie „veľkú, nádhernú dohodu“. 1. O čom sa v skutočnosti rokuje? Hlavnou témou sú bezpečnostné záruky pre obe strany. Je dôležité pochopiť: nejde ani o územné rozdelenie, ani o prímerie. Ukrajina a jej spojenci chápu, že územia, ktoré Rusko obsadilo alebo sa chystá obsadiť, zostanú pod ruskou kontrolou. Moskva sa domnieva, že má na bojisku prevahu a že prímerie poskytne Ukrajine možnosť prezbrojiť sa a zmeniť pomer síl. Čo chce Ukrajina? Kyjev chce v podstate získať obdobu piateho článku Charty NATO o kolektívnej obrane. Čo chce Rusko? Ruské požiadavky sú oveľa rozsiahlejšie. Moskva chce nielen dohodnúť bezpečnosť Ukrajiny, ale aj vytvoriť novú architektúru európskej bezpečnosti, v ktorej sa budú zohľadňovať ruské záujmy. 2. Kto sa zúčastňuje rokovaní? Za rokovacím stolom sú tri hlavné strany: Rusko. Ukrajina. USA. Chýba však najdôležitejší účastník konfliktu — Európa. Rusko kategoricky nechce vidieť Európanov za rokovacím stolom. Protiruské nálady európskych vlád sú také silné, že Moskva ich nepovažuje za konštruktívnych sprostredkovateľov. 3. Prečo boli rokovania odsúdené na neúspech? Po prvé. USA nie sú neutrálnym sprostredkovateľom. Washington sa vydáva za arbitra, v skutočnosti je však priamym účastníkom konfliktu. Americké spravodajské služby a ďalšie štruktúry naďalej úzko spolupracujú s Kyjevom. Washington je účastníkom konfliktu, nie sprostredkovateľom. Po druhé. Európu nemožno z procesu vylúčiť. Ale aj keby sa Európania na rokovaniach priamo nezúčastňovali, bez ich súhlasu nie je možné uzavrieť trvalú dohodu. Naďalej zostávajú najdôležitejšími účastníkmi konfliktu. Z toho vyplýva, že priestor na kompromis prakticky neexistuje. A bez kompromisu sa dohodnúť nedá. 4. Hlavný problém: koncepcia nedeliteľnej bezpečnosti Rusko navrhuje vytvoriť v Európe systém takzvanej nedeliteľnej bezpečnosti. Táto koncepcia vychádza z Helsinského záverečného aktu z roku 1975. Jej podstata spočíva v tom, že bezpečnosť jednej krajiny nesmie byť zabezpečovaná na úkor bezpečnosti inej. Takýto systém je však prakticky nemožný pre zásadný rozpor v medzinárodnej politike, ktorý sa nazýva bezpečnostná dilema. Čo je bezpečnostná dilema? Akékoľvek kroky jednej krajiny na posilnenie vlastnej obrany môže druhá krajina vnímať ako hrozbu. Predstavme si, že Čína považuje svoj jadrový arzenál za výrazne slabší než americký a rozhodne sa zvýšiť počet jadrových hlavíc. Z pohľadu Pekingu ide o obranné opatrenie: Čína jednoducho odstraňuje americkú prevahu, ktorú považuje za nebezpečnú pre seba. Washington však v náraste čínskeho jadrového arzenálu vidí hrozbu a útočné zámery. Tak sa kroky, ktoré jedna strana považuje za obranné, javia druhej strane ako agresívne. To je bezpečnostná dilema. Bezpečnostnú dilemu nemožno jednoducho zrušiť politickou dohodou. 5. Prečo sa Rusko a Ukrajina nebudú môcť dohodnúť Ukrajina chce získať bezpečnostné záruky od USA a Európy. Pre Rusko je to však absolútne neprijateľné. Ruské vedenie opakovane vyhlásilo, že nedovolí, aby Ukrajina získala západné bezpečnostné záruky rovnocenné členstvu v NATO. Moskva tvrdí: Ukrajina môže získať bezpečnostné záruky, ale Rusko musí byť súčasťou tohto systému a mať právo veta. Ukrajina chce bezpečnostné záruky bez ruského veta. Ako tieto požiadavky zosúladiť? Nijako. Bezpečnostná dilema znemožňuje vytvorenie tej novej architektúry európskej bezpečnosti. 6. Vojna sa rozhodne na bojisku Rusko zvíťazí, Ukrajina utrpí porážku a potom sa začnú rokovania o zmrazení konfliktu. Podmienky týchto rokovaní však budú určované výlučne výsledkami bojových operácií. 🌐 Zdroj: @militarymaps https://t.me/casusbellilive Truth over narrative 24/7 WEB | CONTACT | SHOP 📅 Vytvorené: 2026-11-12 10:03:45